Ústredným prvkom inštalácie je zavesený drevený objekt, ktorý reprezentuje archaický dopravný prostriedok. Toto kanoe však nie je určené na plavbu po vodnej hladine. Autor ho koncipoval ako metaforické plavidlo na objavovanie vlastného vnútorného sveta. Plachty nahradil napnutými čiernymi lanami, ktoré sa zbiehajú v ústrednom stožiari. Pre tvorbu Brindáka je podobný prenos vybraného historického prvku do nového kontextu charakteristický. Vo svojich posledných dielach použil napríklad odkaz na gotický portál alebo Gutenbergov tlačiarenský stroj. Aj keď sa najčastejšie zameriava na spoločenské problémy, v tomto prípade ako východisko zvolil komornejšiu a viac osobnú tému.
Priestorová inštalácia v Čepan Gallery predstavuje pomyselný kompas, ktorý zjednodušuje navigáciu na mori často protichodných a nevyspytateľných myšlienok. Autor konkretizoval vybrané smery svojich úvah a možných rozhodnutí prostredníctvom krátkych výrokov, formálne pripomínajúcich tematiku cestovania, plavby a života na mori. Napísal ich na malé kúsky plachiet, ktoré následne upevnil na napnuté laná. Tieto línie teda predstavujú akési myšlienkové vektory, ktorých smer udávajú jeho dilemy.
Prezentované dielo neslúži iba na prezentáciu vlastných reflexií autora. Zostáva otvorené a čaká na návštevníkov, aby vstúpili do spleti prítomných myšlienkových línií a niektoré z nich aj doplnili. K dispozícii majú čisté pásy z papiera, na ktoré môžu napísať svoje myšlienky a rozšíriť tak dielo o svoje vlastné úvahy a ďalšie významové roviny. Brindák často volí práve text ako rozhranie alebo prvok, prostredníctvom ktorého zapája diváka do interakcie s dielom. V tomto prípade definoval len základné smery úvah, na ktoré sa návštevníci môžu naladiť, prispieť vlastnými myšlienkami a vstúpiť tak do dialógu s autorom.