Jiří Valoch: Izolované slová

Kurátorský text:

Zabudnúť na okolie, ponoriť sa do seba a vnímať svoje Ja. Stíšiť sa, počuť nepočuteľné, vidieť neviditeľné, formovať nehmatateľné myšlienky do pevnej hmoty a zas ich nechať rozplynúť.

Spomínať a zabúdať. Sledovať vlastné spomienky, ako menia podobu, stávajú sa transparentnými, aby napokon zanikli v nekonečnom prázdne. Vnímať, čo je tu a teraz a oddeliť to od toho, čo je tam. Nechať zmiznúť, stratiť sa v neurčitom prostredí, znova sa objaviť a nechať sa sprevádzať vnútorným hlasom.

Tvorba Jiřího Valocha sa odohráva predovšetkým vo vnútri, nedá sa uchopiť ani zachytiť. Prenáša nás v priestore aj v čase, ponára nás do hlbín jeho vlastného uvažovania, ktoré sa pozorovateľovi môže javiť ako nezrozumiteľné, v dôsledku použitia svojského jazyka. Experimentuje so slovami, oživuje ich bezvýznamnosť a linearitu, akými sú bez našej prítomnosti, hlasu a konania. Existencia slov v priestore spúšťa náš vnútorný monológ. Slová a znaky sú preňho nástrojom, s ktorým kreatívne pracuje za použitia mutácií, rotácií či gradácií. Práca so slovami je hrou s nekonečnými možnosťami, ako ich variovať. Následne vznikajú novotvary a prepojenia, ktoré nedávajú zmysel, no autor prostredníctvom nich poukazuje na ich silu a schopnosť zmiasť našu logiku. Tá je postavená na naučenom kódovaní pochádzajúcom z našej kultúry. Akonáhle sú tieto princípy narušené, rozumové dešifrovanie zlyháva.

Okrem toho Valoch odhaľuje široký potenciál prázdna a absencie fyzického, ktorý umožňuje vznik najdokonalejšieho umeleckého diela – idey. Podstatou jeho dokonalosti je to, že vznikne a zanikne zároveň bez dlhšieho trvania, následkom ktorého vznikajú nánosy chýb a znaky opotrebovania.

Jiří Valoch upozorňuje na silu a dôležitosť nášho vnútorného hlasu, ktorý sprevádza naše myšlienky. Je možné chápať ho ako energiu hýbajúcu sa niekoľkými spôsobmi. Môže smerovať zo strany na stranu, narážať na iné myšlienky a vytvárať celistvú sieť alebo naopak, dokáže kumulovať na jednom mieste a násobiť sa.

Vo svojom diele sa autor zaoberá predovšetkým časom, priestorom, pamäťou, čakaním, snom, láskou, hlasom a pôsobením týchto veličín na seba navzájom.

Výstava je výberom prác autora od jeho prvotných optických básní, cez performance v prírode, haiku cvičenia a iné sémantické jazykové kompozície. Väčšie zastúpenie majú najmä ranné básne, hovoriace o láske či zármutku. Rovnako ako je pre autora dôležitý hlas, aj výstava je koncipovaná so zreteľom naň. Prezentované práce je možné vnímať vlastným vnútorným hlasom, počuť rozprávané cudzím hlasom a percipovať prostredníctvom vizuálnej zložky, ktorá vytvára optický zvuk/hluk. Divák sa snaží orientovať v krajine textu, ktorá je sprevádzaná líniami a priestorovým vymedzením.

Jiří Valoch (*1946, Brno) je konceptuálny umelec, kurátor, teoretik a kritik umenia, publicista. Študoval bohemistiku, germanistiku a estetiku na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne (1965 – 1970). Jeho prvé umelecké realizácie vizuálnej poézie sa datujú od roku 1963. Postupne do jeho tvorby začali vnikať optické a rytmické básne, typogramy a nesémantické vizuálne básne.

V roku 1966 vydal prvé autorské strojopisové knihy, v sedemdesiatych rokoch sa venoval akciám a performance v prírodnom prostredí či na ľudskom tele, ktoré zaznamenával fotograficky. V tom čase tiež vznikali kresbové záznamy minimálnych časových vymedzení a často bez zrakovej kontroly tzv. „time pieces“. Po roku 1970 sa sústredil na čisto jazykové práce na pomedzí konceptuálneho umenia a poézie, sémantické kresby a komplikácie.

Od osemdesiatych rokov sa orientoval prevažne na zložitejšie seriálne práce s hierarchicky rôznymi verbálnymi sekvenciami, projekty verbálnych inštalácií a redukované veršované formy japonskej básne haiku. Jiří Valoch absolvoval desiatky samostatných výstav na domácej umeleckej scéne, no jeho tvorba bola populárna najmä v zahraničí, kde bola jeho výstavna aktivita mnohonásobne vyššia. Spolupracoval na neoficiálnych výstavách, samizdatových katalógoch a zborníkoch.

Tlačová správa

Stiahnite si tlačovú správu vo formáte PDF.

Ďakujeme za pomoc Moravskej galérii v Brne. Výber prác pochádzal z archívu a zbierky Jiřího Valocha.

Výstavu pripravili občianske združenia Publikum.sk a Malý Berlín vďaka finančnej podpore Nádvoria. Výstava sa koná v rámci projektu Malý Berlín 2019, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

O kurátorke

Dominika Chrzanová

kurátorka

Rodená Horehronka, ktorá v Trnave zakotvila pred ôsmimi rokmi. Študovala na Trnavskej univerzite v odbore Dejiny a teórie umenia. S kolektívom Malého Berlína pracuje od roku 2015, odkedy sa podieľa na dramaturgii podujatia PechaKucha Night Trnava a prednášok o umení a architektúre. Ako kurátorka pracovala na príprave menších umeleckých výstav v Kníhkupectve AF. V roku 2019 kurátorsky pripravila výstavu Jozefa Piláta Šuňawood a v roku 2020 zas výstavu fínskych umelcov Entrotopia 2.0, obe v rámci programu kultúrneho centra, no v priestoroch Synagógy – Centra súčasného umenia.